V predchádzajúcich úvahách sme sa zamýšľali nad rozdielom medzi decentralizovanými, "domácimi" solárnymi systémami a gigantickými solárnymi parkmi. Naznačili sme, že kým domáci systém pod starostlivým dohľadom gazdu predstavuje príklad udržateľného prístupu, rozsiahle solárne farmy môžu skrývať skutočné ekologické náklady, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú. V tejto časti sa ponoríme hlbšie do problematiky a odkryjeme, prečo môže byť náš "energetický sen" v podobe masívnych solárnych fariem spojený s nepríjemnou "horúcou realitou".
Keď sa povie solárny park, mnohí si predstavia čistú, zelenú energiu, ktorá nám pomôže v boji proti klimatickým zmenám. A áno, v princípe solárna energia je obnoviteľná a priamo neprodukuje emisie skleníkových plynov. Avšak, ako to už býva, diabol sa skrýva v detailoch – a v meradle. Problémy nastávajú v momente, keď sa inštalácia solárnych panelov premení na rozsiahly priemyselný projekt, ktorý pokrýva desiatky až stovky hektárov pôdy.
Jedným z najväčších, často prehliadaných, dopadov masívnych solárnych fariem je zábor úrodnej pôdy. Na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách, sú tieto parky často budované na kvalitnej poľnohospodárskej pôde, ktorá by inak mohla slúžiť na pestovanie plodín. Každý hektár pôdy, ktorý je pokrytý solárnymi panelmi, je natrvalo vyradený z produkcie potravín. V dobe rastúcej globálnej populácie a potreby zabezpečiť potravinovú bezpečnosť je to neudržateľné.
Okrem straty úrodnej pôdy dochádza aj k výraznému dopadu na biodiverzitu. Rozsiahle plochy pokryté panelmi menia prirodzené prostredie pre flóru a faunu. Odstránenie vegetácie, výstavba infraštruktúry a oplotenie narúšajú migračné trasy zvierat a zmenšujú ich prirodzené biotopy. Monokultúra panelov neposkytuje dostatok úkrytu ani potravy pre rôznorodé druhy, čo vedie k znižovaniu lokálnej biodiverzity a destabilizácii ekosystémov. Pre ilustráciu rozsahu si predstavme solárny park, ktorý zaberá plochu rovnú niekoľkým bratislavským sídliskám alebo dokonca chránenej krajinnej oblasti. Takéto megaprojekty menia charakter krajiny a ohrozujú krehkú rovnováhu prírody.
Ďalším vážnym problémom je fenomén "tepelného ostrova". Solárne panely absorbujú slnečné žiarenie, aby ho premenili na elektrinu. Časť tejto energie sa však premieňa na teplo, ktoré panely vyžarujú do okolia. Na malom domácom systéme je tento efekt zanedbateľný. Avšak, keď sa nahromadí na desiatkach hektárov, môže to viesť k výraznému zvýšeniu teploty v bezprostrednom okolí solárneho parku.
Merateľné dopady na mikroklímu môžu byť alarmujúce. Teplota pôdy a vzduchu v blízkosti rozsiahlych solárnych fariem môže byť o niekoľko stupňov Celzia vyššia než v okolitých oblastiach. To má kaskádový efekt:
Vznikajú tak doslova oblasti s výskytom horúčavy na nevydržanie, ktoré sú paradoxne vedľajším produktom snahy o "čistú" energiu.
Hoci solárne panely nevyžadujú vodu na výrobu elektriny ako napríklad tepelné elektrárne, predsa len majú nároky na vodu. V suchých oblastiach, kde sa často budujú rozsiahle solárne parky pre maximálny slnečný svit, je voda potrebná na čistenie panelov. Prach, vtáčí trus a iné nečistoty znižujú účinnosť panelov, a preto je pravidelné čistenie nevyhnutné. V oblastiach, kde je voda vzácna, to predstavuje ďalšiu záťaž na už aj tak obmedzené zdroje.
Nemôžeme tiež zabudnúť na ekologickú stopu samotnej výroby solárnych panelov. Hoci sa zlepšuje, ich výroba vyžaduje značné množstvo energie a surovín (kremík, kovy, chemikálie), a taktiež generuje určitý odpad. V konečnom dôsledku, ak je cieľom skutočná udržateľnosť, musíme zohľadniť celý životný cyklus technológie, nielen jej prevádzku.
Masívne solárne parky, hoci sú poháňané dobrým úmyslom, predstavujú komplexnú výzvu. Ich rozsiahly dopad na pôdu, biodiverzitu, mikroklímu a vodné zdroje si vyžaduje hlboké zamyslenie. V ďalšej časti sa pozrieme na technické a prevádzkové výzvy, ktoré so sebou prinášajú tieto gigantické riešenia.
Seriál 2: Solárne parky: Od starých k novým technológiám: